Charakteristika Trenčianskeho kraja

 

 

Územie kraja tvorí 9 okresov, z ktorých najväčší je okres Prievidza a najmenší okres Myjava. Trenčiansky kraj bol vytvorený na území bývalých okresov Trenčín, Považská Bystrica, Prievidza a obvodov Myjava z bývalého Senického okresu, Bánovce nad Bebravou a Partizánske z okresu Topoľčany. Rozloha Trenčianskeho kraja je 4 502 km^2.

Z geografického hľadiska patrí územie kraja do oblasti západných Karpát. Územím kraja preteká rieka Váh, pozdĺž ktorej sa tiahne Trenčianska kotlina. Túto na východe uzatvára masív Považského Inovca, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy, na západe masív Bielych Karpát. Na juhovýchode je kraj ohraničený pohorím Vtáčnik. Najvyšší bod územia, 1 346 m n. m., je vrchol Vtáčnika. Z juhu do územia zasahujú Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina a časť Podunajskej nížiny. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra prameniaca na území kraja v okrese Prievidza. Riečnu sieť kraja okrem Váhu a Nitry tvoria i ďalšie vodné toky: Myjava, Jablonka, Klanečnica, Bošáčka, Drietomica, Súčanka, Vlára, Teplička, Bebrava, Nitrica a Handlovka. Významné zastúpenie majú aj minerálne vody a termálne pramene, ktoré sa využívajú na liečbu, napr. v kúpeľoch Trenčianske Teplice, Bojnice a Nimnica. Najväčšia vodná nádrž je na Váhu pri Nosiciach.

Z celkového počtu 276 administratívnych sídiel má 18 štatút mesta. Okrem krajského mesta Trenčína, sú to okresné mestá: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza a Púchov. Ďalšími mestami kraja sú: Bojnice, Brezová pod Bradlom, Dubnica nad Váhom, Handlová, Nováky, Nová Dubnica, Nemšová, Stará Turá a Trenčianske Teplice.

Z národnostného hľadiska je zloženie obyvateľstva homogénne. K 31.12.2014 bolo  92,24%  obyvateľov slovenskej národnosti, 0,77 % českej , 0,16% maďarskej, 0,14% nemeckej, 0,12 % rumunskej, 0,09% rómskej a 0,09% moravskej národnosti. Zvyšok pripadal na ruskú, ukrajinskú a iné národnosti. U 6,10% obyvateľov trenčianskeho kraja nebola národnosť zistená. Vo vzťahu k dopravnému systému Slovenska má Trenčiansky kraj tranzitnú polohu.

V 276 obciach Trenčianskeho kraja k 1.7.2014 (stredný - priemerný stav trvale bývajúceho obyvateľstva) žilo 591 835 obyvateľov,  pričom väčšina obyvateľstva je sústredená do miest a ich bezprostredného okolia. Počet obyvateľov bol v okrese   Trenčín 113 790. Najväčší potenciál ľudských zdrojov a pracovnej sily sa sústreďuje do mesta Trenčín, ktoré je zároveň krajským mestom. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2014 bola v trenčianskom kraji 9,56 % t.j. nižšia v porovnaní so SR, kde dosiahla 12,29%.

Dôležitým znakom priestorovej štruktúry Trenčianskeho kraja je priemerná hustota zaľudnenia (131 obyv./km2), ktorá je v rámci regiónu veľmi výrazne diferencovaná, je vyššia ako celoslovenský priemer (110,51 obyv./km2). Z okresov Trenčianskeho kraja majú zaľudnenie menšie ako je celoslovenský priemer iba okresy: Bánovce nad Bebravou (79,88 obyv./km2), Myjava (82,93 obyv./km2) a Nové Mesto nad Váhom (107 obyv./km2). Ostatných šesť okresov má zaľudnenie vysoko nad celoslovenským priemerom.

Najviac podnikov bolo v roku k 31.12.2014 registrovaných v okresoch Trenčín 4542, Prievidza 2814 a v okrese Nové Mesto nad Váhom 1837. V kraji bolo registrovaných 367 akciových spoločností, 117 družstiev, 36921 živnostníkov, z toho 2 208 podnikajúcich v slobodných povolaniach a 281 samostatne hospodáriacich roľníkov. V roku 2014 bola priemerná nominálna mzda v trenčianskom kraji 779 EUR, v bratislavskom kraji 1107 EUR a v SR 858 EUR.