KLIEŠŤOVÁ ENCEFALITÍDA

(vírusový zápal mozgu)

 

  Kliešťová encefalitída je typická nákaza s prírodnou ohniskovosťou. To znamená, že v určitej lokalite (biotype) existuje vírus, prenášač vírusu -kliešť a rezervoárové zviera. Týchto ohnísk je na našom území veľa, hlavne na juhozápadnom Slovensku v  lokalite Rožňavy a severovýchodnej časti Trenčianskeho kraja.

      K prenosu nákazy dochádza prisatím infikovaného kliešťa na kožu človeka. Treba si zapamätať, že k človeku sa prisávajú larvy, nymfy i samičky, pričom drobné larvy i nymfy možno prehliadnuť. Miesta prisatia sú hlavne časti tela  s jemnou pokožkou: hlava za ušami, podpazuší, podkolení a genitálnej oblasti. Kliešť saje niekoľko dní, pričom vypustí do kožnej ranky sliny s vírusom. Vlastné satie vyvoláva u kliešťa bunkový rozvoj v slinných žľazách a mohutné množenie v nich. Kliešte po nasatí infikovanej krvi sú infekčné celý svoj život. Vírus sa prenáša prostredníctvom transovariálneho prenosu aj na ich potomstvo. K prenosu môže dôjsť aj pitím surového kozieho mlieka (tento prenos bol popísaný počas epidémie kliešťovej encefalitídy v okolí Rožňavy v roku 1948), alebo použitím produktov z ovčieho mlieka.

      Kliešťová encefalitída sa neprenáša z človeka na človeka. Nákazlivosť rezervoárových zvierat trvá niekoľko dní, nákazlivosť kliešťa je doživotná. Premorenosť kliešťov v ohnisku nákazy je 1 až 2  %. Kliešťová encefalitída nepatrí medzi nákazy s masovým výskytom.

       Štatistická analýza ukazuje, že nákaza má výrazný sezónny výskyt od mája do októbra, s vrcholom v mesiaci júl. Sezónnosť nákazy súvisí s cyklom aktivity kliešťov  v prírode  a rovnako s častejším pobytom ľudí  v prírode. Ojedinele môžu ochorenia vzniknúť aj mimo sezónu, pri práci so senom, lístím a pod. Veková hranica hlásených prípadov ukazuje najvyšší výskyt u detí vo veku 10 až 14 rokov.

       Význam stredoeurópskej kliešťovej encefalitídy je podmienený klinickou závažnosťou. Aj pri nekomplikovanom priebehu vyraďuje postihnutého na 3-4 mesiace z pracovnej aktivity. Smrtnosť u nás je menej ako 1 %, avšak trvalé následky (obrny) môže nákaza zanechať až v 7 %.             

 

       Klinický priebeh ochorenia je veľmi často bezpríznakový, alebo s ľahko naznačenými potiažami väčšinou chrípkového charakteru, vtedy ochorenie končí v prvej fáze. V klasickej forme ochorenie prebieha  v dvoch fázach: v prvej  (obvykle 7-14 dní po napadnutí kliešťom) sa objaví horúčka, malátnosť, bolesť hlavy, svetloplachosť, kašeľ, bolesti  svalov, prekrvenie očných spojiviek a hrdla. Táto fáza trvá približne týždeň a potom nastáva obdobie kľudu (4-10 dní), kedy sa pacient cíti celkom zdravý  a ak je hospitalizovaný, domáha sa prepustenia. Toto obdobie je zradné, lebo môže ticho a nenápadne prejsť do druhej fázy, ktorá je charakterizovaná obrnami hlavových  a  periférnych nervov. Veľmi často dochádza k obrne lícneho nervu alebo k obrne hornej končatiny. Najťažší priebeh je charakterizovaný poškodením životných centier v predĺženej mieche. Táto forma postihuje najčastejšie osoby nad 60 rokov a je veľmi vzácna.

     

        Medzi následky prekonaného ochorenia patria trvalejšie poruchy spánku, zmeny nálady, zhoršená koncentrácia myslenia a hlavne obrny. Rozsiahlejšie obrny môžu viesť až k trvalej invalidite.

       Prevencia nákazy sa opiera o zdravotnú výchovu a znalosť obyvateľstva. Osobná ochrana pred napadnutím kliešťov spočíva vo výbere vhodného odevu pri pobyte v lese (odev z hladkej látky, nohavice upravené do formy šponoviek a  vsunuté do topánok). Nohavice dobre utiahneme opaskom. Manžety rukávov môžeme utesniť gumičkami. Vyvarovať sa treba chlpatým odevom s vlasmi, na ktorých sa kliešte ľahko prichytávajú). V oblastiach premorených kliešťami sa pohybujeme pokiaľ možno po vyhradených cestách, vyvarujeme sa odpočívaniu na zemi a  na zem  neodkladáme ani odev.

 

       Po skončení pobytu v prírode pravidelne kontrolujeme odev a odstraňujeme nájdené kliešte. Bezpodmienečne je nutná prehliadka celého tela. Dôležité je včasné a odborné odstránenie kliešťa, pretože sa týmto spôsobom zníži infekčná dávka vírusu.

 

       Prichytené kliešte odstraňujeme pinzetou opatrným vyťahovaním do strán za stáleho ťahu. Miesto prisatia ošetríme jódovou tinktúrou. Po odstránení kliešťa nesmie v koži zostať hlavička kliešťa. Je nutné  vyvarovať sa zmliaždeniu kliešťa prstami, aby sme zabránili eventuálnej sekundárnej infekcii, prejavujúcej sa  zápalovými a hnisavými procesmi. Vhodné je aj používanie účinných repelentov  na odev a na voľné časti kože.

 

       Proti kliešťom v prírode je možné bojovať  mechanicky, biologicky aj chemicky. Je však známe, že žiadny z týchto spôsobov nie je dostatočne účinný. Zdá sa, že v súčasnej dobe je jediným účinným protiepidemickým zásahom očkovanie. Očkovacia schéma pozostáva v aplikácií  troch injekčných dávok očkovacej látky v presne stanovených odstupoch. Podáva  sa  1. dávka,  za 1-3 mesiace 2. dávka a  za 9-12 mesiacov 3. injekčná dávka. Ideálne je zahájiť očkovanie už v zimnom období. Bližšie informácie podávajú a prípadné očkovanie vykonávajú  jednotliví  lekári.

 

                                                             MUDr. Štefkovičová Mária, MPH

                                                             vedúca odboru epidemiológie

                                                                          RÚVZ Trenčín